Dostane vás igelitová taška do väzenia?
Igelitová taška a jej nosenie, výroba či predaj vás môže dostať do väzenia. Alebo zaplatíte pokutu 38 000 tisíc dolárov. Pozrite sa ako proti igelitkám bojujú ostatné krajiny.
Štúdia realizovaná v roku 2012 na objednávku Európskej komisie odhalila, že spotreba plastových tašiek dosahuje v priemere 200 kusov na jedného obyvateľa. Keďže tento počet je priemerný, existujú krajiny, ktoré patria v spotrebe plastových tašiek k úplným extrémom. Či už dobrým alebo zlým. Tak napríklad obyvatelia Dánska sa môžu popýšiť tým, že ročne spotrebujú len neuveriteľné 4 plastové tašky na obyvateľa! Naopak Slováci by sa v tomto porovnaní veľmi nevyznamenali, spotreba plastových tašiek u nás predstavuje tiež neuveriteľných 466 kusov na jedného obyvateľa! Týmto sa zaraďujeme medzi európske krajiny s najväčšou spotrebou plastových tašiek. Čím to je, že Slováci tak milujú plastové tašky, aj keď sú v obchodoch spoplatnené?
V Európskej únií sa za rok spotrebuje približne 100 miliárd igelitových tašiek. Podľa štúdií až 8 miliárd putuje do morí a prírody. Európska komisia uvádza, že až 94% žalúdkov všetkých vtákov v Severnom mori obsahuje „plastovú polievku”. Kým pre podmorské živočíchy predstavujú najväčšiu hrozbu plastové tašky, ktoré im pripomínajú potravu, pre vtáctvo predstavujú najväčší problém malé kúsky plastov plaviace sa na morskej hladine.
Pri pobreží Toskánska plastové tašky predstavujú až 73% odpadov z plastu, ktoré rybárske lode vyzbierajú. Týchto 8 miliárd tašiek, ktoré skončia v oceánoch a moriach sa rozkladajú desiatky až stovky rokov. Nielenže nepriaznivo vplývajú na živé organizmy, plasty škodia aj ľuďom. Pri pôsobení tepla sa z plastov uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol, ktoré sú pre ľudí nebezpečné. V konečnom dôsledku sa k nám teda plasty vrátia na tanieri v podobe mikroplastov, ktoré obsahujú telá morských rýb a iných morských živočíchov.
Ako bojujú proti igelitkám ostatné krajiny?
Nie je tajomstvom, že vo veľa veciach sa môžeme tu na Slovensku učiť od zahraničia. Výnimkou nie je ani prístup k plastovým taškám. Tak napríklad vo Francúzsku by ste si jednorazovú plastovú tašku nekúpili. Ich predaj je tu totiž úplne zakázaný. V Taliansku platí toto nariadenie už od roku 2010. Úplne prvou krajinou, ktorá zaviedla daň na plastové tašky bolo Írsko, ktoré dokonca túto daň zdvojnásobila. Z pôvodných 22 centov stúpla na 44 centov. Igelitové tašky už dávno predtým zakázali aj africké krajiny ako Mauretánia, Rwanda alebo Keňa. Zaujímavosťou je, že každý, kto v Keni vyrába, predáva alebo čo i len nosí plastovú tašku sa môže dostať do obrovských problémov. Hrozí mu totiž väzenie 4 roky alebo astronomická pokuta 38 tisíc dolárov!
Ak sa vrátime naspäť domov, otázkou zostáva, akým spôsobom sa nám podarí znížiť počet plastových tašiek z alarmujúceho počtu 466 kusov. Aj keby sme znížili používanie tašiek o neuveriteľných 80%, stále by sme boli na čísle 93 tašiek na obyvateľa.
Keď si predstavíme Dánov a 4 igelitové tašky ročne, je to stále obrovský rozdiel, ktorý nenapravíme len zmenou legislatívy. Alebo žeby áno? Keďže predpokladáme, že trest väzenia by za nosenie plastovej tašky asi neprešiel, javí sa tu možnosť abnormálneho zvýšenia plastových cien tašiek, ktoré by Slováci jednoducho odmietli zaplatiť.
Alebo by možno stačilo len šírenie osvety škodlivého vplyvu plastov, ktorý naberá v očiach verejnosti stále väčšiu a väčšiu váhu. Začať však musí každý jeden z nás od seba, napríklad nosením ekologickej tašky #ajjachranimplanetu.